Čo je autizmus a ako sa prejavuje?

Charakteristika

Autizmus je pervazívna, biologicky podmienená neurovývinová porucha. Je to chronické ochorenie s veľkou fenotypovou heterogenitou a neurobiologickými komorbiditami.

Termín Autism Spectrum Disorder (ASD) používaný v svetovej literatúre sa u nás udomácnil ako poruchy autistického spektra (PAS), hoci správne by sa mal používať termín spektrum autistických porúch (SAP).

Autizmus je porucha, s ktorou sa deti narodia a ktorá trvá celý život.

V priebehu vývinu sa niektoré symptómy, znaky a charakteristiky môžu meniť, rovnako ako aj stupeň postihnutia k lepšiemu alebo k horšiemu.

Diagnóza autizmus ostáva nezmenená.

Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné.
& 
„Nie je ťažké milovať dieťa zdravé a krásne, avšak len veľká láska sa dokáže skloniť, k dieťaťu postihnutému“ (Prof. Jedlička)
& 
„Tieto deti prišli na svet s neschopnosťou naviazať citový kontakt, rovnako ako iné deti prichádzajú na svets intelektovým alebo fyzickým deficitom“ (Kanner In Thorová, 1973, s. 36 ).

Príčiny

Doposiaľ neexistuje jasná príčina vzniku autizmu.

Príznaky

Napriek tomu, že deti spája „rovnaká diagnóza“, nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu.

Svet autistického dieťaťa môžeme vnímať ako monotónny, opustený, prázdny.

Dieťa sa nemazná, nereaguje napríklad na podnet matky, na svoje meno, nepritúli sa, neusmeje sa.

Nemá rado niektoré zvuky, reaguje na ne tak, že má záchvaty kriku, naopak iné zvuky miluje a sú pre neho upokojujúce.

Deti majú často zvláštny pohľad, ťažko nadväzujú očný kontakt, ak zoberú svoje okolie na vedomie, tak len krátkymi, vedľajšími pohľadmi.

Gestá, mimika, výraz tváre je chudobný.

Majú veľa stereotypných pohybov, ktoré nemajú význam.

V abstraktnom a logickom myslení majú vynikajúce schopnosti, no okruh ich záujmov je izolovaný.

Výrazná je autistická extrémna osamelosť (nie fyzická, ale skôr duševná), lipnutie na nemennosti, pohrúženie sa do extrémne úzkych oblastí.

U každého autistického dieťaťa sa objavujú skôr rozdiely ako podobnosti, rôzne symptómy v rozličnej miere, z čoho vychádza, že aj prístup odborníkov a ľudí pracujúcimi s takýmito deťmi je individuálny a prispôsobený každému dieťaťu v závislosti od jeho potrieb a miery poškodení.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme poruchy autistického spektra

F84.0 Detský autizmus

• abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením 3. roku života,
• sú prítomné abnormality vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní,
• býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy zamerané proti sebe,
• 3 – 4x častejšia u chlapcov ako u dievčat

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti:

• porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania,
• neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať,
• neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií,
• neschopnosť zdieľať  pozornosť, zážitky a skúsenosti,
• neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách.

Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. Vyhýba sa kontaktu s inými ľuďmi, alebo sú mu tieto kontakty ľahostajné, najmä kontakty iných detí- rovesníkov. 

Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti:

• vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený,
• reč sa nemusí vôbec vyvinúť, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou,
• ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru.

U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus:

• echolálie – bezprostredné, alebo oneskorené,
• neologizmy,
• narušená pragmatická rovina reči.

V oblasti neverbálnej komunikácie môžeme pozorovať deficit v gestikulácii.

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa:

• nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými),
• pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu,
• má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky),
• má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi,
• chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek).

Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami).

Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov.

Pre dieťa je typická fascinácia, pod ktorou sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a podobne.

Na spoznávanie predmetov využívajú pery, ktorými predmety ohmatávajú a tiež ich ovoniavajú.

Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety, napr. na zvuk vysávača, alebo na krik detí.

F84.1 Atypický autizmus

Od detského autizmu sa líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia (chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach).

Atypický autizmus vzniká najčastejšie u hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou receptívneho jazyka.

F84.2 Rettov syndróm

Rettov syndróm býva popisovaný IBA u dievčat.

• popisovaný iba u dievčat, pričom jeho príčina stále nie je známa,
• raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života,
• dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy,
• nastáva regres vo všetkých oblastiach,
• charakteristická je strata funkčných pohybov ruky,
• stereotypné točiace zvieranie ruky,
• nedostatočné žutie,
• nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka,
• v detstve sa objavuje vybočenie chrbtice,
• epileptické záchvaty.

Takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní.

Nutkavé repetitívne (opakujúce sa) umývanie rúk a iné typy stereotypných pohybov rúk im znemožňujú akúkoľvek činnosť.

F84.3 Iná dezintegračná porucha v detstve

• Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch,
• približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami,
• súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť,
• poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.

Pre definitívne určenie diagnózy sa musí potvrdiť strata zručností aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí:

• expresívna alebo receptívna reč,
• hra,
• sociálne zručnosti alebo adaptívne správanie,
• kontrola mikcie (močenia) a defekácie (vylučovania stolice),
• motorické zručnosti.

Porucha je veľmi vzácna, respektíve je veľmi zriedkavo diagnostikovaná, jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom.

F84.4 Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi

Ide o vágne definovanú poruchu:

A. Ťažká motorická hyperaktivita (musia byť prítomné najmenej dva symptómy):

• trvalý motorický nepokoj prejavujúci sa behaním, skákaním a inými pohybmi tela.
• zrejmý problém zostať sedieť (dieťa zostane zvyčajne sedieť niekoľko sekúnd s výnimkou situácie, keď sa zaoberá stereotypnou aktivitou),
• prehnaná aktivita v situáciách, kedy sa očakáva relatívny pokoj,
• veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú). Veľmi dlhá doba trávená stereotypnými aktivitami môže byť zlučiteľná s týmto problémom.

B. Opakujúce sa stereotypné vzorce správania sa a činnosti (prítomný aspoň jeden z nasledujúcich symptómov)

• nemenné a často opakované motorické maniere (buď komplexné pohyby celého tela, alebo čiastočné pohyby ako je poklepkávanie rukou),
• prehnané a nefunkčné opakovanie činností, ktoré majú stálu formu (napríklad hra s jedným predmetom – s tečúcou vodou alebo rituál činností – buď samostatný, alebo vo vzťahu k iným ľuďom,
• opakované sebapoškodzovanie,
• chýba rôznorodá, spontánna, symbolická asociálne napodobňovaná hra zodpovedajúca vývinovej úrovni.

C. IQ je nižšie ako 50

D. Nepozorujeme sociálne narušenie autistického typu

F84.5 Aspergerov syndróm

• rovnaký typ kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností,
• nevyskytuje sa celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu,
• väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná.

Aspergerov syndróm sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1).

Diagnostické kritéria pre Aspergerov syndróm podľa MKCH-10:

A. Neprítomnosť klinicky významného celkového oneskorenia hovoreného alebo receptívneho jazyka, alebo kognitívneho vývinu:

• pre definitívne určenie diagnózy sa musí potvrdiť, že dieťa využívalo jednotlivé slová okolo veku 2 rokov alebo skôr,
• schopnosť si sám pomôcť, adaptačné chovanie a záujem o okolie v priebehu prvých troch rokov by mali byť na úrovni normálneho rozumového vývinu,
• motorika môže byť oneskorená – pohybová nemotornosť.

B. Prítomnosť kvalitatívneho narušenia vzájomnej sociálnej interakcie (prejavujú sa najmenej v dvoch zo štyroch nasledujúcich oblastí):

• neschopnosť primerane využívať pohľad z očí do očí, výraz tváre, postoj tela a gestikulácia k sociálnej interakcii,
• neschopnosť rozvíjať vzťahy s vrstovníkmi, ktoré sa týkajú vzájomného zdieľania záujmov, aktivít a emócií,
• nedostatok sociálne emočnej reciprocity, čo sa prejavuje narušenou alebo deviantnou reakciou na emócie iných ľudí,
• nedostatočné prispôsobovanie správania sociálnemu kontextu, slabá integrácia sociálneho, emočného a komunikatívneho správania. Chýba spontánna snaha o zábavu alebo aktivity sinými ľuďmi.

C. U jedinca sa vyskytujú neobvykle intenzívne, vymedzené záujmy alebo obmedzené, opakujúce sa stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít

D. Poruchu nemôžeme priradiť k žiadnym iným typom pervazívnych vývinových porúch

Zaujímavé informácie nájdete tiež v článkoch:
Čo je Aspergerov syndróm? Ako sa prejavuje a ako ho zvládať?
Čo je to Aspergerov syndróm? Život s Aspergerom: Má ho i vaše dieťa? 

F84.8 Iné pervazívne vývinové poruchy

Do tejto kategórie patria dve skupiny deti.

Prvou skupinou sú deti, ktorých:

• kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu,
• symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte,
• starostlivosť o dieťa je nenáročná, ale môže to byť často aj naopak.

Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.

Za nešpecifické potenciálne predikátory pervazívnej vývinovej poruchy sú považované:

• úzkosť,
• nepozornosť a
• hyperaktivita

Druhou skupinou sú deti, ktoré majú:

• výrazne narušenú oblasť predstavivosti,
• malú schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou,
• vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú

F84.9 Pervazívna vývinová porucha bližšie nešpecifikovaná

• vek rozpoznania poruchy je rôzny,
• sociálne zručnosti variujú,
• komunikačná schopnosť je slabá,
• zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností.

Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme. Diagnostické kritériá nie sú presne definované.

Dá sa autizmus zameniť s mentálnou retardáciou?

Najviac detí s autizmom sa pohybuje v pásme strednej a ťažkej mentálnej retardácie.

60 % detí s autiznom má IQ pod 50, 20 % detí s autizmom sa pohybuje v rozmedzí ľahkej mentálnej retardácie a 20 % detí s autizmom má priemerné alebo nadpriemerné IQ.

Rozlíšiť ťažkú formu autizmu a mentálnej retardácie býva zložité, pretože mentálna retardácia môže vykazovať symptómy pripomínajúce autizmus.

Mentálne retardované deti sú však na rozdiel od detí s autizmom sociabilnejšie, majú svoju predstavivosť, radi komunikujú verbálne aj neverbálne, gestami a mimikou.

Niekedy je včasná diagnostika ťažšia, hlavne vtedy, keď ide o pridružené poruchy zraku a sluchu.

Pre mentálne postihnuté deti je charakteristický oneskorený vývin, ale vývin u detí s autizmom je kvalitatívne odlišný.

Deti s autizmom sú na niektorých vývinových úrovniach napríklad v úrovni motorických zručností porovnateľní so zdravými deťmi, ale v iných oblastiach ako je komunikácia, sociálne vzťahy, predstavivosť výrazne zaostávajú.

Ak aj majú deti s autizmom niektoré nadpriemerné zručnosti, v praktickom živote ich nevedia použiť.

Stanovenie stupňa mentálnej retardácie a úrovne vývinu reči má veľmi dôležitú úlohu z hľadiska prognózy a tvorby individuálnej terapie detí s autizmom.

Priaznivejší vývin možno očakávať u detí s IQ vyšším ako 50 a objavením sa verbálnych prejavov do 5. roku života.

Diagnostika

Diagnostika prebieha na základe psychiatrického vyšetrenia dieťaťa. Zameriava sa na prejavy a anamnézu získanú od rodičov.

Určenie sťažuje tiež rozmanitosť klinických prejavov.

Aké najčastejšie prejavy majú deti s PAS? (z článku Poruchy autistického spektra v kocke: Poznáte príznaky?)

• oneskorený nástup reči
• úplné chýbanie rečových schopností
• neschopnosť nadviazať konverzáciu
• neschopnosť udržať konverzáciu
• neschopnosť kompenzovať verbálny deficit neverbálnym
• abnormality v neverbálnej komunikácii
• neschopnosť udržať pozornosť
• stereotypné vzorce správania a záujmov
• poruchy správania, záchvaty hnevu
• agresívne správanie namierené voči sebe aj okoliu
• iné poruchy alebo striedanie nálad
• zaujatie bezvýznamnými časťami predmetov
• motorické abnormality (hypotónia, chodenie po špičkách, neobratnosť)
• neschopnosť nadviazať a udržať vzťahy
• nedostatok emocionálneho cítenia
• chýbanie podelenia sa o radosť a šťastie s inými
• absencia strachu (pri reálnom nebezpečenstve)
• slabá až žiadna predstavivosť, obrazotvornosť
• senzorické odchýlky (citlivosť na hluk, dotyk)
• chuťové odchýlky (preferovanie len určitých jedál)
• poruchy spánku

Sú autistické deti vzdelávateľné?

Výchova a vzdelávanie žiakov s pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím a bez mentálneho postihnutia môže byť realizovaná v:

• Základnej škole pre žiakov s autizmom
• V špeciálnej triede pre žiakov s autizmom  základnej školy
• Formou integrácie v bežných triedach základnej školy

Bez ohľadu na to, či sa žiaci vzdelávajú v základnej škole pre žiakov s autizmom, v špeciálnej triede alebo formou integrácie sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa:

• Vzdelávacieho programov pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami.
• Vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami bez mentálneho postihnutia.

Jedným z negatívnych spúšťačov nevhodného správania u detí s PAS je problém s komunikáciou.

Preto by všetka snaha zo strany odborníkov, pedagógov a rodičov mala smerovať k odstráneniu týchto komunikačných bariér formou náhradných foriem komunikácie akými je alternatívny a augmentatívny systém.

Alternatívny a augmentatívny systém je dôležitý pre rozvoj nielen komunikačných zručností, ale aj poznávacích schopností k rozvoju pamäti, nácviku stravovania, obliekania či zmene ich činností.

Hlavnou metódou a najrozšírenejším programom pri práci s deťmi s autizmom a pri ich výchove a vzdelávaní vo vyučovacom procese je program TEACCH.

Jeho všeobecným princípom je:

• individuálny prístup,
• vizualizácia,
• štrukturalizácia.

Program sa prispôsobuje individualite, potrebám a osobnosti každého dieťaťa,  pomocou ktorého sa redukuje stav úzkosti a frustrácie prameniacej z nedostatočného porozumenia reči.

Eliminuje sa nevhodné správanie a zvyšuje sa schopnosť učiť sa a nadobúdania pocitu bezpečia a istoty v prostredí.

Ďalšou technikou je program PECS.

Takmer každé dieťa je schopné sa ho naučiť.

Je to výmenný obrázkový komunikačný systém ktorý spadá pod formu alternatívnej a augmentatívnej komunikácie (AAK).

Jeho cieľom je naučiť jedinca funkčnej komunikácii:

• Ako?
• Prečo?
• S kým komunikovať?

PECS je aj podpornou formou na rozvoj verbálnej komunikácie.

Výhodou je, že:

• nezávisí od veku dieťaťa,
• nevyžaduje si očný kontakt,
• dieťa nemusí mať dôkladne rozvinutú jemnú motoriku a verbálnu komunikáciu.

Princíp PECS spočíva v tom, že ak dieťa túži po nejakej veci, dostane ju výmenou za symbol.

Symbolom môže byť fotografia, obrázok, maketa či reálne predmety.

Každému dieťaťu sa podľa jeho preferencií vytvára komunikačná kniha pomocou ktorej komunikuje.

Väčšina týchto detí má výrazné problémy s adaptabilitou. Preto je potrebné aby mali ako v domácom tak aj v školskom prostredí pocit bezpečia, istoty, logickosti a poriadku, aby dokázali kompenzovať ich handicap.

Pár slov na záver

Keď sa narodí dieťa s postihnutím, rodina sa ocitne v situácii, ktorú nečakala, ktorú nepozná, ktorú nezavinila.

Veľmi záleží na tom ako sa s danou situáciou rodina a jej okolie vyrovná.

Pre postihnuté dieťa, pre jeho ďalší vývoj je reakcia a prístup rodiny a najbližšieho okolia veľmi dôležitá.

Pri práci s takýmito deťmi je veľmi dôležité dôsledne sa zamerať na aplikáciu vyššie spomenutých princípov v nadväznosti na jedinečnosť žiaka.

Vzdelávacie potreby a podmienky prispôsobovať jeho osobnosti, individualite a výkonovej kapacite.

Pri ich správnom používaní dochádza ku skvalitneniu prístupu k informáciám, k osvojovaniu si nových vedomostí a zručností a začleňovaniu sa do spoločnosti či kolektívu rovesníkov.

Pri neefektívnom alebo deficitnom využití týchto metód môže dochádzať k neadekvátnym prejavom správania u žiakov, k nesprávnym princípom osvojovaním si vedomostí, frustrácii, ľahostajnosti, odmietaniu či nerešpektovaniu požiadaviek a autority.

To následne predchádza vyčleňovaniu z kolektívu rovesníkov a celkovo zníženej kvality života.

K úspešnosti vzdelávania prispieva aj prispôsobené fyzické a sociálne prostredie. Aktivity a úlohy pre dieťa mu treba vopred vizualizovať do individuálneho rozvrhu dňa a postupy rozkrokovať na jednoduché úseky.

Postoj Ministerstva zdravotníctva k osobám s PAS

Ministerstvo zdravotníctva SR vyšlo v ústrety ľuďom s autizmom. ň

Vydalo špeciálny preukaz, ktorý im uľahčí identifikovať sa v bežných i kritických životných situáciách.

Na preukaze bude vyznačená aj miera schopnosti komunikácie a základné odporučenia, ako pristupovať k človeku s PAS.

Podľa údajov zdravotných poisťovní je v SR aktuálne približne 3-tisíc osôb s diagnózou PAS.

V súčasnosti platia pre ľudí s PSA niektoré výnimky z opatrení proti šíreniu COVID-19:

• nemusia nosiť rúška,
• pri závažnej poruche mali výnimku z účasti na celoplošnom testovaní.

O preukazy môžu ministerstvo žiadať len špecialisti z odboru pedopsychiatria a psychiatria.

Vystavenie preukazu je bezplatné.

Pri kontakte s držiteľom preukazu sa správajte ohľaduplne, nezvyšujte hlas, nedotýkajte sa ho. Na doklade je uvedený kontakt na príbuzných a lekára.